Zorganizovalo OZ Galéria X s podporou FPU

FRANTIŠKA BENČAŤOVÁ – Textílie – žakáry projekt Basketlike, výšivka projekt Playfullness

Projekt Basketlike skúma symbolický, kultúrny a umelecký význam košíku. Vďaka pseudovedeckému prístupu špekuluje o možnostiach mimikrujúceho textilu. Myšlienka je demonštrovaná cez objekt košíka pre jeho archetypálny textilný charakter a odkaz na pôvod vzniku textilných techník. Autorka mu prepožičiava naratív z biologického sveta, čím vytvára vymyslený pojem textilné mimikry. Vychádza z bádania košíkových štruktúr v archíve ÚĽUV. Sleduje napodobňovanie košíka cez štruktúru a vzor, konkrétne sa zameriava tkané textúry a vzťahy horizontálneho a vertikálneho previazania. Manipuluje a násobí priestorovú a plošnú ilúziu, dekonštruuje do troch náhľadov, ktoré poukazujú na mnohosť vnímania obyčajného predmetu a jeho pohľad cez optiku textilných vrstiev.

Od gradientového vzoru vytvárajúceho priestorovú košíkovú ilúziu cez manipuláciu s priestorovými efektmi priamo na žakárovom stroji vrcholí projekt v objekte spájajúcom oba tieto princípy, čím sa stáva subjektívnym prekladom košíkových princípov do textilných žakárových väzieb a prelína minulosť a remeslo s budúcnosťou a digitalizáciou.

Objekty sú archívom náhľadov na košík. Subjektívnou analytickou mnohopohľadovosťou konkrétneho predmetu posúva autorka hranice žakárového tkania a upozorňuje na nuancie v textilnom prístupe. Textílie sú jedinečnými výstupmi, ktoré kombinujú vlastné navrhnuté vazby, pointilistický prístup synergie farieb a ručné zásahy. Autorka celý proces vníma ako textilnú hru v oblasti dizajnu, technológie a konceptu, ako to jemne naznačuje názov projektu. Textílie vznikli ako výskum v FTI-labe v Gente(BE) a Textil Labe v Tilburgu (NL).

Projekt získal viacero ocenení vrátane Ceny rektora za pozoruhodný diplomový projekt, Cenu za Exceletný študentský dizajn, Cenu riaditeľky Uměleckoprumyslového muzea v Praze alebo druhé miesto v kategórii Objav roku Czech Grand Design.  Projekt bol prezentovaný na London Design Festivale 2024 Získal tiež prestížnu cenu Vogue CS Talent 2024.

PLAYFULLNESS (2019)

 Experimentálne variácie v modernej digitálnej výšivke inšpirované výtvarnými prístupmi nemeckej školy Bauhaus. Autorka skúma jednoduchú čiaru, líniu ako základný vyjadrovací a grafický nástroj. Experimentálne grafické cvičenia na papieri prevádza do média digitálnej výšivky a sleduje ich transformáciu a materiálovú manipuláciu. Základné farby červenú, modrú, žltú a ich odtiene sa priraďuje ku konkrétnym motívom línií a hľadá vzťahy medzi farbou a tvarom čiary.

Experimentálny prístup podčiarkuje testovanie možností digitálnej výšivky a oprostenie média výšivky na samostatný vyjadrovací element bez podkladového materiálu. Autorka preto používa voderozpustný podkladový materiál na báze škrobu, na ktorý vyšíva zvolené motívy. Tie potom rozpúšťa vo vode pričom zostáva len samotná výšivka. Napriek technickým limitom stroja vzniká veľká plocha výšivky, ktorá funguje vďaka opakujúcim sa motívom. Tie autorka zmenšuje a zväčšuje. Je možné ich donekonečna pridávať k vyšitým častiam, čo umožňuje vytvoriť nekonečný neopakujúci sa vzor.

PAULA BENČAŤOVÁ – Keramika

-Tvorba Pauly Benčaťovej prináša hĺbavý pohľad k témam identity, psychológie a emócii človeka v kontexte osobných i spoločenských premien. Prostredníctvom keramického materiálu skúma procesy transformácie, ktoré ovplyvňujú vnútorný svet jednotlivca. ,,Fascinujú ma diferenciálne fázy života a to, ako tieto premeny formujú a ovplyvňujú náš vnútorný svet – ako nás posúvajú a premieňajú. Tento dynamický proces intenzívne vnímam v práci s keramickým materiálom, ktorý je tvárny a zanecháva hmatateľnú stopu po rukodielnom spracovaní. Samotná tvorba, od prvotnej myšlienky po finálne dielo, prechádza viacerými fázami. Moje práce reflektujú komplexnosť ľudských emócií – často nelineárnych, ale premenlivých, sinusových, niekedy až deštruktívnych, ktoré vedú k novým začiatkom.” Keramické objekty Pauly nie sú len materiálom, ale stávajú sa priamym zrkadlom jej vlastných vnútorných pocitov a prežitkov. Sú krehké, odvážne a zároveň citlivo skúmajú limity svojej formy. Jej práca pozýva diváka k vedomému spomaleniu, k vnímaniu prítomného okamihu a k návratu k hlbokej sebareflexii. Psychológia je pre ňu neoddeliteľnou súčasťou tvorby a keramika sa stáva prostriedkom, ktorým prenáša intímne prežívanie na hmatateľné objekty. Premeny a jemné nuansy zachytené v mäkkom materiáli odrážajú silu transformácie, ktorú Paula vkladá do každého diela. Dialóg medzi krehkosťou a stabilitou materiálu predstavuje balans medzi neistotou a stabilitou človeka. Témy ako čas, jeho plynutie a prchavé okamihy sú pre Paulu kľúčové. Tvarmi a farbami, ktoré používa vo svojej práci, zachytáva samotný proces plynutia času a premieňa ho do umeleckého jazyka, ktorý rozpráva príbeh o našom bytí a jeho (ne)stálosti.

Podporené z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.

Karin Šusteková (1997)

je absolventkou Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku a Ateliéru S_M_L_XL kov a šperk na bratislavskej VŠVU, kde v roku 2023 ukončila svoje magisterské štúdium pod vedením  Prof. Karola Weisslechnera, akad. Arch. Od roku 2022 je členkou organizačného tímu medzinárodnej konferencie ŠperkStret, ktorá prináša reflexie kritickej praxe v oblasti súčasného šperku. Medzi ďalšie aktivity patria aj účasti na sympóziách, ako aj prezentácia diel na kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Vo svojej tvorbe najčastejšie skúma materialitu a reč materiálov, a prostredníctvom ich transformácie sa snaží lepšie uchopiť vlastnú podstatu. Za neoddeliteľnú súčasť tvorby považuje taktiež kresbu a maľbu, ako aj automatické písanie a denníkové záznamy, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri vzniku autorských diel.

 VÝSTAVA – Podoby hĺbky

Výstava Podoby hĺbky, poukazuje na kontinuálne hľadanie vlastnej identity a umeleckého výrazu. Prostredníctvom skrývania, alebo prekrývania významov, a za pomoci využitia subtílnych materiálov ako napríklad sľuda, vtáčie perie, či plátkové zlato, v kombinácií s textom, maľbou a kresbou, predostiera divákovi odrazy vlastného vnútra. Ide o diela, v ktorých sa autorka ponára do svojho podvedomia, a tak každé dielo, nesie viac významov, ako je na prvý pohľad vidieť. Sú osobnou výpoveďou, spomienkami alebo záchytnými bodmi.  Výstava prezentuje niekoľko kolekcií,  ktoré na seba nadväzujú, a ktoré vznikali v horizonte rokov 2019-2024.  Ide o kolekcie Sen, Sen v sne, o kolekciu Odtlačky duše , alebo najnovšiu sériu Podoby hĺbky. Inštaláciu dopĺňajú zrkadlové plochy, ktoré umožňujú poodhaliť mnohovýznamosť a tajomstvo, s ktorým autorka pracuje ako s kľúčovým prvkom.

Lucia Betinská Kováčiková je absolventkou Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici a ateliéru keramiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2014). Od ukončenia štúdia sa vo vlastnom keramickom ateliéri venuje rozvíjaniu svojho autorského programu. nProdukcia jej dielne je orientovaná na keramiku a porcelán úžitkového zamerania s presahmi do voľnej tvorby. Práce realizuje prevažne technikou liatia tekutej porcelánovej hmoty do vlastnoručne vyrábaných sádrových foriem, ale medzi nástroje ktoré používa patrí aj hrnčiarsky kruh. Realizácie autorských návrhov sa vyznačujú dokonale zvládnutým remeslom, pridanou hodnotou je zaujímavá obsahová rovina prác. Pod značkou LK/minilab zas tvorí v malých autorských sériách drobnejšie porcelánové výrobky určené na každodenné použitie. Práca Lucie Betinskej Kováčikovej bola ocená na Národnej cene za študentský dizajn (2012) cenou riadieľky Umeleckopriemyselného
múzea v Prahe za vázu „Pokušenie“. Získala tiež ocenenie za kolekciu „S láskou“ na Design Weeku v Bratislave (2014). Jej kolekcia „Na hore nájdeš poklad“ bola nominovaná na ocenenie objav roku na podujatí Czech Grand Design (2016)

Pre tvorbu Lucie Betinskej Kováčikovej je charakteristický príbeh a témy ako láska, vzťahy, spomienky či detstvo. Rada experimentuje, vytrvalo pracuje a hrá sa s materiálom alebo tvorivo rozvíja myšlienky. Venuje sa autorským predmetom na každodenné použitie, ktoré vznikajú prevažne v malých kolekciách, alebo ako solitéry, sporadicky aj väčším objektom a inštaláciám. Menšie autorské porcelánové a keramické kolekcie, série šperkov či úžitkových predmetov vytvára ručne, od návrhu až po finálne prevedenie. Luciina tvorba je pre všetkých čo radi snívajú, hrajú sa, experimentujú, milujú, vychutnávajú, ochutnávajú a žijú.

Aktuálna výstava predstavuje najnovšiu kolekciu úžitkovej keramiky z kameniny, ktorá odráža jej súčasný osobný život:„Môj relax medzi prázdninovými dňami, nasýtených detským smiechom, plačom, horúčavami aj daždivými dňami. Kúsok času ktorý som si ukradla, po večeroch, keď všetko stíchlo. Inšpirované surovosťou stavby nášho domu, kameňmi, vápnom, omietkou,pieskom, hrdzavými všade prítomnými klincami. Horko-sladká kamenina.“

Budíš svetlo

“Rana je miesto, kadiaľ do nás vstupuje svetlo.” Rumi

Mýtické stvorenie má podobu býka, mohutného zvieraťa, ktoré je symbolom sily, priam agresívnej potencie, býčie rohy nájdeme na bojových prilbách, býk ako ochranca pokladov, príbytkov, spodobované už od počiatkov zaznamenanej histórie. Toto výbojné zviera je však blankytnej farby neba a prelietajú cez neho kôpky obláčikov.

Nebýček prebúdza nežnosť tam, kde nastúpil konflikt. Aj v sile sa dá nájsť ľahkosť aj boj vie byť citlivý, aj ostré rohy vedia ožiariť cestu.

Barbora Opátová (1993)

už počas štúdia na kameňosochárskom oddelení bratislavskej ŠUP J. Vydru objavila, že sochy môžu byť takisto malé a nositeľné, a že materiál netreba vnímať ako obmedzenie ale úžasný vyjadrovací prostriedok. V štúdiu ďalej pokračovala v ateliéri Kovu a šperku na Západočeskej univerzite L. Sutnara v Plzni, kde sa naučila, že šperkom môže byť čokoľvek, čo za šperk považujeme – napríklad aj príbeh, ktorý si nosíme v hlave či srdci. Magisterské štúdium absolvovala v roku 2019 na oddelení drahého kameňa a šperku Triérskej univerzity v nemeckom Idar-Obersteine, kde svoju tvorbu definovala ako “naratívnu” a preto venovala náležitú pozornosť aj dôkladnému zakresleniu svojich tajomných výtvarných príbehov inšpirovaných mrakmi.

Tieto nebeské úkazy so zvláštnymi abstraktnými tvarmi vysoko jej imponujú vo svojej monumentálnosti a zároveň ľahkosti. Kontrast medzi svetlom a tieňom sa mení z romantického východu slnka na sivú rozzúrenú búrku. Abstrakcia vo formách, ktoré oživujú našu predstavivosť, môžu byť ničím a zároveň všetkým. Vidieť zvláštne zvieratá, ktoré sa ticho vznášajú ako veľké nadýchané masy, a spájať ich s našimi osobnými príbehmi, spomienkami, emóciami, pocitmi. Sú všetky skryté vo vnútri, alebo sme to my, kto ich skrýva? Je to hra s tajomstvami, ktoré túžime odhaliť.

Kolekcia kobercov (rozmer: 100cm x 100-150cm).

Použitá technika je tufting. Pomocou tuftingovej pištole, alebo ihly vzniká vzájomné prepletenie vlákna do spodnej podkladovej tkaniny. Z rubovej strany sa vlákna fixujú tužidlom. Takto môžu vzniknúť  “vpichované koberce“, ktoré majú technicky neobmedzenú farebnosť, ako aj tvaroslovie. Tvar a farebnosť je inšpirovaná vrchnými odevnými  súčiastkami ako sveter, kabát, kožuch …

 Tie môžu poslúžiť ako podložka alebo akási ochrana položená na zem. Vybrané predlohy odevov ako vzoru pre koberec majú emočnú históriu nositeľa odevu, ktorá je pretransformovaná do esteticko – funkčného koberca. Môžeme hovoriť o “súkromnom koberci”.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.

Mgr. art. Iveta Haasová

V rokoch 1986 až 1990 študovala na oddelení textilu na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. V roku 1998 absolvovala Ateliér textilného dizajnu pod vedením prof. Jozefa Bajusa na Vysokej škole výtvarných umení. Žije a pracuje v Bratislave.

Aktivity (r.2015-2022) – účasť na výstavách:

• organizovaných Slovenským združením textilných výtvarníkov TXT
• Výstava textilnej miniatúry, Salón-Z Ateliérov TXT, Bienále užitého umenia-Forma, Bienále voľného výtvarného umenia
• textilné sympózia v Čechách ( Slavonice r.2018, r.2019
• účasť (r.2015-2021 ) s novými priestorovými inštaláciami na festivale “Festival Divné veci” v Starej Turej) objekt-socha
• výstava Vo Výklade “ Klobúk dneška respondent “ vPRIESTORe Klemensová 5, Bratislava (r.2022)
• kolektívna výstava “Biela/ Dážd´” v Galérii X, Zámočnícka 5, Bratislava (r.2022)
• kolektívna výstava “ Kruhy na vode” Uľuv. Bratislava (r.2022)

Andrea Vonkomerová – Transformer, 2023

Andrea Vonkomerová je absolventkou textilného dizajnu VŠVU pod vedením Jozefa Bajusa. V našom prostredí patrí medzi etablované autorky, ktoré dlhodobo pracujú s technikou pleteniny. V jej portfóliu nájdeme kultové bublinkové povrchy, umne narába s efektom plisovania pleteniny, ale využíva aj kontrastné farebné vzory, ktoré sú inšpirované tendenciami op artu a konštruktivizmu. V konštrukcii sú strihy skôr minimalistické, ale vďaka citu pre materiál ponúkajú aj opticky zaujímavé hry: ukazuje rôzne vrstvenia štruktúr a hrá sa s krivkami telesnej siluety.

Nová kolekcia Transformer prináša myšlienku ochrany nášho zraniteľného tela. Využíva pletenú metráž, ktorú autorka strihá a zošíva, pásy vypĺňa drobnými polystyrénovými guličkami. Cieľom bolo pripraviť kolekciu, ktorá vychádza z rôznych ortopedických pomôcok, bude podporovať správne držanie tela. Postavu obopínajú strečové pásy, ktoré uľahčia chrbtici. Odev tak telo chráni, stabilizuje, masíruje. Technicky sa stáva zaujímavým momentom posúvanie pleteniny ďalej ku technike makrame, alebo tkania, čím sa vytvárajú zaujímavé efekty korytnačích pancierov, pleteníc, mäkkých ochranných štruktúr. Kolekcia presahuje funkčnú utilitárnu úlohu odevu a posúva ho smerom k experimentu, v oblasti formy i nových nečakaných funkcií.

Zuzana Dedík Šidlíková